Spolu s francúzskou a nemeckou mala talianska hudba, formovaná ešte hudbou antickou, rozhodujúci vplyv na európsku hudobnú kultúru. Už koncom 10. stor. v Toskánsku zdokonalili notové písmo, od 14. stor. sa popri liturgickej rozvíja aj hudba svetská, v 15. stor. vznikajú hudobné akadémie a konzervatóriá. V 17. stor. sa po krajine šíri opera, ktorá má benátsku, rímsku a neapolskú školu. Slávnymi tvorcami 19. stor. sú Vincenzo Bellini, Gaetano Donizetti, Gioacchino Rossini a najmä Giuseppe Verdi a na prelome Aj divadlo najmä univerzitné malo antické vzory (filozof Lucius Annaeus Seneca, 4 pred n. l. – 65 n. l., či dramatik, autor komédií251 - 184 pred n.l.). Hrali sa tragédie, pastierske dramatické diela, komédie. V 17. stor. hudba a básnické slovo splývajú v melodráme. Dodnes majú úspech komédie Carla Goldoniho z 2. polovice 18. stor. V 19. stor. ustupovala dráma v opere. Taliansky film patrí k zlatému fondu kinematografie, počet nakrúcaných filmov je obrovský (v 80-tych rokoch až 300 filmov ročne). Po 2. svetovej vojne bola úspešná mladá generácia neorealistov (Roberto Rosellini, Vittorio De Sica, Cesare Zavattini, Luchino Visconti, Giuseppe De Santis). V 60-tych rokoch Frederico Fellini, Michelangelo Antonioni a po nich ďalšia vlna (Pier Paolo Passolini, Damiano Damiani a i.). Taliansky film zrodil hviezdy Marcella Mastroianniho, Ginu Lollobrigidu či Sophiu Lorenovú. 
TALIANSKO / ITALY
Takmer po celý rok sa konajú divadelné, filmové a hudobné festivaly, cirkevné procesie, folklórne slávnosti a inscenácie stredovekých rytierskych turnajov, bojov a pod. V Benátkach medzinárodný filmový festival, v Ríme letné koncerty pod holým nebom, ktoré usporadúva Operný dom a Academia di Santa Cecilia a v kúpeľoch Caracalla divadelný festival. Posledných 11 dní fašiangov sa v Benátkach koná nezvyčajná atrakcia – karnevalové pochody nádherných masiek.
