MOJE BÁSNE VIII / MY POETRY VIII
OTÁZKA 
Stojím uprostred davu
Ľudia do mňa vrážajú
Nevšímajúc si ničoho,
Ponáhľajuc sa kdesi...
Vzpínam ruky svoje
V diaľ, lež-
Márne.
Hlas už zachrípol prosiac,
kričiac tisíc krát o –
Odpustenie.
No...
Dosť uz bolo faciek,
Či buchnutí dverí
predo mnou.
Musím zozbierať zo zeme
Tie čriepky hrdosti
Roztrúsené
Čo ešte zostali
Musím sa vzoprieť osudu a-
Začat odznova.
No vo vzduchu zostala krivda,
nepochopenie,či sklamanie.
Prečo?
Duša krváca,
no slzy už vyschli
Zotrela som ich,
Hlavu hrdo vztýčila a-
S úsmevom vykročila v diaľ.
Veď
Život je túžba,
Život je smútok,
ale aj zrada
Život je boj,
v ktorom niet už niekedy
Viťaza.
................................
Moje ruky už
nevzpínajú sa v diaľ.
Držia v ruke hudbu,
ktorá začína hrať
krásnu, no clivú
Melódiu.
Všetci zastali,
dav stichol.
Tá melódia začala pohládzať
jemne,
tichučko krúžila
ponad hlavami
roztápajúc ľady
medzi ľuďmi.
Všetci navôkol
začali hrať napokon
spoločnú melódiu
ukončenú
čistým akordom
lásky, porozumenia.
