MOJE BÁSNE VII / MY POETRY VII
MINULOSTI 
Hodiny odbili a
šelest ten strunný
skvie sa vo vzduchu.
Mihotavý hmyz už
Zabehúva v svoju stranu..
Lež -
Nemožno strasti
zanechat pomimo,
otvorme okná,
zahľaďme sa do -
Minulosti.
Tá je hľadačom,
svietnikom našich čias.
Zabudnime ale
čo bolo dnes,
čo bude.
Prenesme sa spoločne
do stáročí prežitých,
vojnami ubitých dní..
Je to -
Minulosť.
Budúcnosť je ešte pred nami.
Čo prinesie, to nevieme.
Lež spočítať si môžeme,
Koľko liet sme videli,
rokov tisíc čo prežili
minulosti tie v knihách stránky.
Preverme si minulosť tu,
v kmeni vysokého dubiska,
čo prežil rokov sto -
Minulosť.
Načierame kalich
Do najhlbšej
studne vody.
..............
Źalúzie pomotané myšlienkami,
opradené historkami pradávnych liet..
Lež ty hľadáš..
Roky presedené
nad listami kníh,
mávajúcich
múdrosťou, veľkoleposťou.
Na policiach storočný prach.
Máva ti myšlienkami svojimi
umelec, spisovateľ, či skladateľ.
S veľkými myšlienkami svojimi
vzdúchavali
oheň revolúcie,
oheň strelných útočíšť,
bojísk.
Milencov tiché bozky oplakávali sťa
Rómeo a Júlia,
vznášajúci sa nad
hlavami striech mátožných
komínov,
oblakov sivých dymov,
kúdolí, veží..
Sú tu.
V riadkach svojich,
myšlienkami svojimi,
sú tu.
