2. časť - Štátne divadlo Košice
ŠTÁTNE DIVADLO v KOŠICIACH 
História divadelníctva v Košiciach má viac ako šesťstoročnú tradíciu. Divadelné umenie vždy zapúšťa korene tam, kde pre svoj rozkvet a vývoj nachádza vhodnú pôdu. Mesto Košice od svojho zrodu takou pôdou bolo. V XIV. storočí boli Košice najelitnejšou metropolou severovýchodnej časti monarchie. Ležali na križovatke dôležitých obchodných ciest. Bolo to mesto bohaté, ktoré ako kultúrne centrum na Východe považovalo za povinnosť stále napomáhať rozvoju divadelníctva. História divadelnej scény v Košiciach bola paralelná s vývojom divadelníctva. Prispôsobovala sa jeho potrebám a úrovni od provizórnych javísk drevených búd, školských divadiel až po stále divadelné budovy.
Súčastná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice.
Budova, označovaná za prejav ekumenizmu, je vzácna nielen svojou nevšednou krásou, ale aj tým, že iniciatíva postaviť ho vzišla z vôle kultúru milujúceho obyvateľstva mesta. To sa zaslúžilo nielen o jej zrod, ale vynútilo si aj jej dôstojnú centrálnu polohu a voľbu kvalitného architekta.
Adolfa Langa - autora divadla, označuje história za jedného z najnadanejších európskych architektov 19. storočia.Bol rodákom z pražského Smíchova.Je jeho vrcholným dielom. Svojou dokonalosťou budí dojem, že ju tento nadaný umelec priam vysníval. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie . Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy.
Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu. V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou.
Budova po 90-tich rokoch existencie prešla úspešnou komplexnou rekonštrukciou a zaradila sa znova medzi najkrajšie divadlá v Európe. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Európska komisia pre obnovu pamiatok v Bruseli bola jednou z podstatných finančných garantov rekonštrukcie.
Skupina tanečníkov pod vedením choreografky E. Fuschovej – Lehotskej a jej partnerom Viktorom Jassikom v období 1924-1926 určovala základné rysy nádejného prenikania žánru, vznikla súkromná baletná škola, teda predpoklad širšieho zázemia pre tanec. V rokoch 1945-1947 tanečníci predvádzali tance len v operách, operetách a dramatických predstaveniach s postavením služobného telesa. Známy riaditeľ východoslovenského národného divadla Janko Borodáč poveril vedením Zdenka Hornunga a sólistku súboru Hildu Hauptovú. Košické tanečné zázemie bolo rozmanitejšie, tým že sa príležitostne uskutočnili krátke zájazdy nepočetného zboru tanečníkov SND-Bratislava a v predstaveniach vypomáhali ochotníci a jednotlivci operného zboru.
Osobnosť zakladajúceho riaditeľa Janka Borodáča a jeho komplexné ponímanie umeleckej produkcie ponúklo ďalší impulz v budovaní vývoja baletu s prihliadnutím na jeho špecifickosť a prekonanie stavu pomocného telesa opery a činohry.
Dominantné postavenie mali vynikajúci sólisti celoštátneho formátu M. Kura a E. Slancová, ktorí spoločne s domácim obsadením H. Hauptovou, A. Bartošovou, E. Gabájom, T. Ivanom a ďalšími značne prispeli k poprednému umiestneniu v celoštátnom rebríku. Repertoár a potrebný tvorivý potenciál bol reprezentačný: Petruška, Rómeo a Júlia, Palmene Paríža ....atď.
V repertoári sa prelínali tituly kmeňových baletov: Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik z tvorby P.I.Čajkovského, Giselle Adolpcha Adama a ďalších.11.2.1956 sa objavil titul Radúz a Mahuliena skladateľa Grešáka, a tým aj vznik slovenskej premiéry v spolupráci domáceho skladateľa a českého choreografa. Tibor Andrašovan sa predstavil v podobe autora baletu Karpatská rapsódia a výpravnej inscenácie Orfeus a Euridika (v tej dobe zastúpeným aj za dirigentským pultom.O formovanie a rast baletu, v rokoch 1961-81, usilovalo nové vedenie, choreografka a šéfka M. Halászová a popredný sólista a choreograf A. Halász.
Neskôr vznikol nový prevádzkovo-umelecký základ v záujme plnohodnotného a perspektívneho postavenia baletu. Navyše, bola nutnosť v čo najrýchlejšej dobe zvládnuť založenie tanečného oddelenie na štátnom konzervatóriu. Rovnako sa žiadalo rozšírenie choreografickej spolupráce, účasť na celoštátnych ale ja zahraničných reprezentáciách a pochopiteľne realizácia titulov zodpovedajúca vytýčeným úlohám.
Sólisti a baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach boli účastníkmi festivalov v Poľsku, v Nemecku, v Maďarsku. Objaviť a rozvíjať svoje schopnosti pomohli aj dlhodobé umelecké zájazdy na talianske scény, vznikla príležitosť prvý krát sa predstaviť zahraničnému publiku.
Jednoznačnou zásluhou nového vedenia v nedávnej minulusti bolo kompletné budovanie novej generácie sólistov a značný progresívny posun v smere kvality umeleckého významu. Liudmyla Vasylyeva, Olesya Makarenko-Sevastianova, Eva Sklyarova rod Jenčková, Katka Kendrová, Elena Chetvernya, Sergii Iegorov, Andrej Sukhanov, Maksym Sklyar, Vasyl Sevastyanov, Anton Faraonov, Mikhaylo Novikov, Jozef Marčinský, sú hviezdnym obsadením na plagátoch sprevádzajúc dennodennú činnosť súboru, osobnosti ktoré svoju tvorbu ozdobujú silou samostatného myslenia a originality.
Súčastný repertoár je zameraný na bohatstvo farebného spektra choreografie. Purizmus klasických titulov Don Quijote, Labutie jazero, Luskáčik, diskrétnosť romantiky (Giselle), intenzita pastelových farieb neoklasiky, až žiarivé prenikajúce tóny modernej tematiky Carmina Burana, Svätenie jari, Memories form Šmok, ZRŽ II., Requiem, Bolero umožnili košickému baletu pod vedením O. Šotha získať si medzinárodné renomé, z ktorého sa teší v súčasnosti. Prelínajú sa pohybové techniky, selekciou sa vylučujú zbytočnosti, v dokonalej súhre diela a interpretov dominuje ideová podstata. V súčasnosti je práve tanec zázemím najvýznamnejších premien a balet ŠD v Košiciach usiluje sa o hodnotné a príťažlivé inscenácie v tomto duchu.
ČINOHRA - HISTÓRIA
Prvých činohercov v Košiciach možno hľadať medzi aktérmi mimických hier z roku 1641, ale celkom iste aj za múrmi škôl, kde bolo prvé predstavenie hry Lenartha Stöckela – Zuzana.Medzi týmto obdobím a obdobím do roku 1945 je to množstvo predstavení rôznych divadelných skupín a „grup“ zo Slovenska, Maďarska a Nemecka.
Novodobá história činohry Štátneho divadla sa datuje od roku 1945, kedy povereník L. Novomeský, ponúka miesto riaditeľa Národného divadla v Košiciach Jankovi Borodáčovi. Po prijatí poverenia prichádza Borodáč do Košíc a 15. septembra 1945 sa premiérou Maríny Havranovej v réžii A. Chmelka začína novodobá história činohry Štátneho divadla. Za obdobie šesťdesiatich rokov uviedol súbor činohry množstvo premiér a odohral množstvo predstavení na domácej i zahraničnej pôde a na zájazdoch v menších i väčších mestách Východoslovenského regiónu. Pri histórii činohry od r.1945 do r.2005 spomenieme iba jedno číslo. 480 činoherných premiér za obdobie šesťdesiatich rokov. To už stojí za pozornosť.
OPERA - HISTÓRIA
Operný súbor Štátneho divadla v Košiciach (Slovensko) bol založený v roku 1945. Pred jeho vznikom obohacovali kultúrne povedomie mesta hosťujúce i domáce divadelné a operné spoločnosti.
Toto hudobné teleso je momentálne najväčším umeleckým reprezentantom v meste Košice. Za obdobie svojej polstoročnej existencie uviedlo množstvo opusov zo svetovej, slovenskej a českej opernej literatúry, z období od 17. po 20.storočie. Pravidelne uvádza mimo opier i operetnú a muzikálovú tvorbu. V priebehu desaťmesačnej divadelnej sezóny realizuje 3 - 5 premiérových inscenácií a odohrá okolo 200 predstavení. V opere ŠD pôsobili speváci, ktorí sa vypracovali na sólistov medzinárodného významu (I. Jakúbek, G. Zelenay, P. Mauréry, S. Kopčák. Š. Margita, I. Kirilová). Súbor pravidelne konfrontuje svoje výsledky so zahraničnými sólistami (S. E. Ferri, I. Cohen, P. de Voughn, S. Lombana, J. Sempere, R. Rosenberg, R. Haan, E. Děpoltová a ďalší) a dirigentmi : G. Tintner, L. Newland, S. Sillivestro, G. Quadrini, W. Attanasi, M. Chung, M. Braun, M. Newnham, M. Trowski a ďalší.
V sezóne 1997/98 náš orchester, zbor a niektorí sólisti spolupracovali s agentúrou Symphonic Workshop Ltd. Toronto na letných dirigentských a speváckych kurzoch. Opera ŠD spolupracuje so slovenskou televíziou a rozhlasom, ako aj so zahraničnými agentúrami. Členovia súboru sa s úspechom prezentovali v Nemecku, Taliansku, Holandsku, Španielsku,Rakúsku, vo Švajčiarsku , Maďarsku .
Zdroj: info košické divadlo
Zdroj: info divadlo
